Stretla si sa so strachom? Isto áno, a v duchu možno vypočítavaš, aké veci, či situácie ti naháňajú neprekonateľný strach. Dobrou správou je, že so strachom sa dá bojovať, dokonca s ním pracovať a zvíťaziť nad ním. Máme v moci ho mať pod kontrolou a žiť slobodne, bez jeho obmedzovaní. Ale ako na to? Tento blog ti napovie viac a ponúkne ti tri spôsoby, ako nad strachom zvíťaziť. Verím, že ti pomôže začať cestu oslobodzovania.
1. Upokojenie dychu
Ak ťa prepadne strach, automaticky začneš zadržiavať dych, dýchať nepravidelne a plytko. Strach má obrovský dopad na náš organizmus… Prvou pomocou môže byť upokojenie svojho dýchania. Možno sa pýtaš, prečo by si mala riešiť dýchanie, keď stojíš pred hadom, pavúkom, sršňom, alebo čímkoľvek, čo ti naháňa strach…
Cieľom správneho dýchania je totiž znížiť svalové napätie v situáciách vyvolávajúcich úzkosť. Tým, že sa budeš sústrediť na dýchanie, preorientuješ svoju pozornosť z toho, čo u teba vyvoláva fóbiu na dýchanie.
(Práve v čase, keď píšem tieto riadky, prišla obrovská búrka a „ona“ dobre vie, že mám z nej fóbiu… Začínam sama s nácvikom dýchania…)
Nácvik dýchania v strese a strachu:
Ø Prilož si ruku na brucho, tesne pod hrudný kôš,
Ø pomaly a zhlboka sa nadýchni nosom a na chvíľu zadrž dych,
Ø začni pomaly vydychovať všetok vzduch (nosom alebo ústami).
Odporúča sa urobiť desať hlbokých nádychov a výdychov.
Pri väčšom počte si dávaj pozor, aby sa ti nezatočila hlava. Je dobré dať si vtedy v dýchaní pauzu (nemyslím, aby si prestala dýchať úplne😊).
2. Relaxačné techniky
Na odstránenie fyzického a psychického napätia pôsobia účinne aj relaxačné techniky. Je ich v ponuke dosť a môžeš si ich vybrať poľa chuti. Podrobný návod na každú z nich nájdeš na internete, alebo u odborníkov, ktorí sa týmto technikám venujú. Uvediem niektoré z nich:
Ø Meditácia
Ø Vizualizácia
Ø Relaxácia (ľah na chrbát, zavri oči, pusť si hudbu, sleduj svoj dych)
S touto relaxačnou technikou mám skvelé zážitky. Naozaj funguje😊 Keď mám v práci extrémne náročný deň a od stresu a strachu z náročných stretnutí mi je až zle, ľahnem si na gauč – mám tú vymoženosť, že som sama v kancli. Raz som pri tejto relaxácii zaspala a do kancelárie mi vtrhla jedna profesorka, pred ktorou som mala obrovský rešpekt… Ako ináč… našla ma spať na gauči počas pracovnej doby… Nepovedala by som, že s mojimi platničkami dokážem tak rýchlo vyskočiť😊 Ale svoj cieľ relaxácia splnila. A o to mi šlo.
Ø Autogénny tréning
Ø Muzikoterapia (tú milujem a často používam)
Ø Animoterapia (tá je pre mňa topka😊 Náš stafford Rejko je najlepší terapeut na svete😊)
Ø Relaxačná masáž
„Báť sa je jedna vec. Ale to, že mu dovolíte chytiť vás za chvost a mávať vami zo strany na stranu, je už niečo iné.“
( Katherine Paterson)
3. Terapie
3. Terapie
V liečbe fóbií sa používajú rôzne terapie. Dve z nich ti opíšem – vyskúšala som si ich na vlastnej koži a môžem dosvedčiť, že sú naozaj veľmi účinné.
a/ Vytvorenie psychickej odolnosti voči fóbickemu podnetu
Jednoducho povedané – pri tejto terapii sa vystavíš tomu, čo ti naháňa strach. Najprv na krátku chvíľu, neskôr na dlhší čas. Zvyšuješ aj frekvenciu stretnutia. Zvyšuješ aj frekvenciu stretnutia.
Keď som o tom počula, nechápavo som krútila hlavou… Kto by toto skúšal?
Prišla som však na to, že z každej strany ma obmedzuje nejaký strach… Nemohla som chodiť na prechádzky, lebo tam boli psy, ani na záhradu, tam boli znova sršne… meškala som na stretnutia, keď bola búrka, lebo som nedokázala výjsť von…
A tak som túto metódu jednoducho vyskúšala😊
Šoférovanie = moja fóbia
Od detstva som mala chorobný strach z jazdy autom. Mala som veľmi negatívne a stresujúce spomienky na nebezpečné jazdy v aute, kde už ako malé dieťa som sa zablokovala. Fóbia prešla do dospelosti a ja som si ako jedna z mála nedokázala urobiť vodičák.
Keď som však mala 5 detí a so všetkými som sa vláčila po autobusoch vo veľkých mrazoch, dažďoch, alebo letnej horúčave, kamarát ma doslova donútil urobiť si vodičák – sľúbil mi permanentnú podporu. Môj muž s deťmi sa desili, keď som sadala za volant – dobre vedeli, aké mám stavy paniky…
Nevadí, že som vystriedala dvoch inštruktorov, vodičák neurobila na 1x… mojím víťazstvom bolo uzdravenie z fóbie, ktorá ma oberala o slobodu. Jazdím už 20 rokov a prekvapivo môžem povedať, že milujem šoférovať😊s tým pribudli aj pokuty za rýchlosť. Nezažiť, neuverím… 😊
b/ Vystavenie sa obávanej situácii v plnej intenzite
(metóda tzv. „zaplavenia“)
Jednoducho – ideš do situácie, z ktorej máš strach a zotrváš v nej dovtedy, kým sa tvoja úzkosť nezníži. To chce odvahu😊Pri veľmi silných fóbiách sa to robí s terapeutom.
Moja fóbia zo psov
Mne túto terapiu urobil syn (skoro som ho vyhodila z domu, keď som zistila, čo mi vystrojil,… ale nehovorte mu o tom). Od detstva som totiž trpela silnou fóbiou zo psov. Nielen z tých veľkých a s vycerenými zubami… Paniku som mala aj z tých najmenších psíkov, ktorých nosili dámy v kabelkách… Vždy, keď som nejakého psa počula, alebo videla, šla som odpadnúť, totálna slabosť v momente…
Všetci v mojej blízkosti vedeli, ako sa bojím psov… Ale jednému to nevadilo😊
Môj syn v čase, keď som bola v nemocnici, kúpil stafforda… a ja som ho po návrate jednoducho doma našla… Mám písať, aké stavy som mala? Či som vyhodila z bytu psa, alebo skôr syna?
Tak toto je metóda ZAPLAVENIA v praxi😊so svojou panikou som s 5 kg šteniatkom, ktoré bláznivo pobehovalo po byte a všetko kusalo, trávila dni a noci… nedalo sa mu vyhnúť… Nemala som srdce ho poslať preč a tak som sa s pomocou syna nastavovala na odstránenie mojej fóbie.
Neviem čo rástlo skôr – či moja odolnosť voči fóbii, alebo stafford, ktorý za dva roky pribral na 36 kg a získal si moje srdce😊
Moja fóbia zo psov sa úplne stratila a ja spolu s mojimi blízkymi otvárame oči, že som to zvládla.
Získala som lásku k psom a dokonca k tým najväčším 😊 akoby mi nestačil náš Rejko – bola som už aj v útulku venčiť psíkov. Dokonca som sa spriatelila s majiteľkou obrovského cane corsa, ktorý na mňa s radosťou vyskočí, keď ma uvidí.
Nie, už nekričím, ani sa netrasiem od strachu, keď ide okolo mňa akýkoľvek pes. Ostala mi len radosť z týchto krásnych zvieratiek😊Vďaka, Maťo😊
„Začnite a neprestávajte robiť veci, ktorých sa bojíte…
Je to totiž ten najistejší a najrýchlejší spôsob, ako poraziť strach.“ ( Dale Carnegie)
Pekne napisane 🙂 Tiez prekonavam strach tym, ze do toho proste idem (napr.pri strachu z vysky som vyliezla na najvysii rebrik v Slovenskom raji). Potom su tu tzv.duchovne strachy, ktore su skodlivejsie a je ovela tazsie ich odhalit a premoct. Napr. strach o buducnost mojich deti a pod. Tieto mi pomaha zvladat viera a dovera v milujuceho Otca. 😉
Luci, to je obdivuhodné, ako si strach z výšok prekonala – a zabojovala s ním. Tiež ho mám – ale to by som ešte nedala… najvyšší rebrík v Slovenskom raji. Klobúk dolu:-)
Máš pravdu, strach o deti je veľmi silno prítomný v nás, rodičoch. A myslím, že bude stále prítomný. Aj moja skúsenosť je, že ho môžeme zvládnuť, keď dáme deti do Božej ochrany.