Ako rozplakať od radosti

Stáva sa aj vám, že máte uponáhľané dni, a denný zhon, akoby nemal konca? Stále naháňanie pracovných termínov, objednávok, návšteva lekárov, rodina a kde ešte vopchať čas na cvičenie a vlastný relax? Dni, ako cez kopirak… ale predsa nás niečo môže vytiahnuť zo všednosti. Túžim sa s vami podeliť s mojou osobnou skúsenosťou. Čo naštartovalo moju obrovskú radosť?

Ako vždy

Bežný deň…, dalo by sa povedať, že úplne rovnaký, ako tie predošlé…

 Ranná káva v kaviarni, práca, potom návšteva mamky, telefonáty s deťmi a večer môj obľúbený film na Netflixe. 

A… ZABUDLA SOM pripomenúť dôležitú vec. 

Ešte v niečom je bežný – zhon, rýchle tempo aby som všetko stihla a netrčala hneď ráno pol hodinu v zápche…

Zhon

Práve pri písaní týchto riadkov si uvedomujem, že som už dlhšiu dobu vtiahnutá do naháňania seba samej. 

Deň naplánovaný na minúty. Všetko potrebujem stihnúť – prácu, pomoc rodičom, vnúčatá, lekárov… 

Čas na pravidelné cvičenie sa mi akosi vytratil… a to je OPÄŤ ĎALŠÍ STRES…  pocítim to na svojej, už aj tak veľkej váhe a zdraví.

Uzdravujúce zastavenie

Ale dnes – DNES SOM ZAŽILA „VYTRHNUTIE“… určité prebudenie, ktoré ma priviedlo k objavu veľkej radosti.

Pri návšteve zariadenia pre ťažko chorých som staršej pani s Alzheimerom priniesla plyšového medvedíka. Dopočula som sa, že plyšové hračky sú vynikajúcou terapiou pre takto chorých. A… hoci som tomu až tak neverila, vyskúšala som to..

Jej oči zažiarili neuveriteľnou radosťou… radosťou, ktorá ju vytrhla z akejsi letargie. S prekvapením som vnímala jej jemné dotyky, ktorými hladkala medvedíka. Hneď s ním začala rozprávať… úplne akoby bol živý.

NEPUSTILA HO z rúk ani vtedy, keď som odchádzala, ale ani v žiaden nasledujúci deň.

92 ročná starenka, ktorá všetko ticho pozorovala, ma pri mojom odchode zavolala k posteli kývnutím ruky. Slabým hlasom mi zašepkala:

„Ten medvedík je nádherný. Aj ja som takého mala… ale moje deti ho zobrali, že som na hračky pristará…“

Zachytila som jej hlbokú túžbu…, a jej pokora ma dostala. Bola pripútaná k posteli už 4 roky… pohľad na plafón a ticho naokolo …

V TEJ CHVÍLI MI NIEČO NAPADLO…

„Na konci života sa zbiera ovocie dobrých skutkov.“                                                                                                                                            (Giovanni Bosco)

Keď niekoho rozplačeš

Ďalší deň som po ulici rezko vykračovala s novým veľkým medvedíkom v náručí.

Starenka, ktorej som ho vložila do rúk, na mňa nechápavo pozrela.

„Tento je váš,“ usmiala som na ňu a pohladkala ho. „A že budeš poslúchať!“ pozrela som na medvedíka.

V tej chvíli sa starenka rozplakala.

Urobila som niečo zlé? pýtala som sa v duchu sama seba.

To, ako si túlila medvedíka k sebe mi však napovedalo, že slzy sú od šťastia. Rukou sa natiahla ku mne a pobozkala ma na čelo…

NIKDY NEZABUDNEM na ten pocit radosti, ktorý vyvolal plyšový medvedík.

„Máte syna?“ dala mi zvláštnu otázku.

„Mám.“

„Dám  mu meno po ňom,“ pošepkala s rozžiarenými očami.

Len toto stačí?

Taká maličkosť a koľko neutíchajúcej radosti dokáže priniesť. Plyšoví medvedíkovia sú neoddeliteľnou súčasťou týchto stareniek.

Predsa mali pravdu… múdri ľudia, ktorí tvrdili, že v človek v starobe nie je dosť starý na plyšáka. Ten preňho totiž ožíva a stáva sa jeho najbližším priateľom, keď pamäť odchádza...

Ako vyvolať veľkú radosť malým skutkom

  1. Všímaj si ľudí okolo seba.
  2. Výjdi zo svojej komfortnej zóny.
  3. Prihovor sa.
  4. Naslúchaj.
  5. Obdaruj (úsmevom, svojím časom, povzbudením, kvetom, pozvaním na kávu…hocijakým dobrým skutkom)
  6. Rob to naďalej.
  7. Buď tvorivá, nachádzaj maličkosti pre radosť…

Kto sa pridá?

Táto udalosť, ktorá ma vytrhla z každodenného zhonu a stresu, nemôže ostať ojedinelou. 

Tak ľahko je urobiť iným radosť… je potrebné sa len na chvíľu zastaviť.

Skrsla vo mne myšlienka, dať plyšových medvedíkov mnohým iným starým a chorým ľuďom… 

Čo tak urobiť zbierku veľkých plyšákov a potom ich spoločne rozdať v zariadeniach?

Kým sa nezmôžeme na malý dobrý skutok,

dovtedy nebudeme schopní urobiť väčší.“       (Nikolaj Vasiljevič Gogol)

Ak máš podobnú skúsenosť, ak si vyvolala slzy šťastia u niekoho, koho si možno ani nepoznala, môžeš sa s nami podeliť.

 NAVZÁJOM vieme byť pre seba motiváciu v konaní dobra.

P.S. Radosť môžeš vyvolať aj darčekovou knižkou, ktorú som písala pre potešenie mnohých.

Klikni TU a získaj darčekovú knižkuPRE RADOSŤ“, ktorá bude milým darčekom pre každého.

 

2 názory na “Ako rozplakať od radosti”

  1. Krásne ako ty Soni. Ďakujem za Teba. Mám veľkých medveďov a rada s nimi poteším. Keď bude známe kde ich môžem priniesť daj mi vedieť.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *