Ste stále úspešní? Darí sa vám všetko, do čoho sa pustíte? Alebo… Zažili ste aj neúspech?
Ak sme k sebe úprimní, musíme povedať, že sme zažili množstvo rôznych neúspechov.
Je jedno, v akej oblasti – či sú to vzťahy, práca, šport… jednoducho čokoľvek, čo nám proste z nejakého dôvodu nevyšlo.
Ako sa s neúspechom vyrovnať? A čo robiť, aby nás náš vlastný neúspech nezablokoval?
Absolútny trapas
Neúspech a zlyhanie nezávisí len od nás.
Niekedy môžeme byť pripravení na 100 % a jednoducho ZLYHÁ NEJAKÝ FAKTOR v okolí.
Je množstvo dôvodov, ktoré dokážu zatočiť so situáciou a v konečnom dôsledku doplatíme na to my.
Keďže mám osobne mnoho zažitých „neúspechov“, niektoré uvediem ako plastický príklad.
Priznám sa, v danom momente mi nikdy nie je do spevu… Posúďte sami.
V čase, keď som sa konečne zbavila extrémnej trémy z prednášania, dostala som zaujímavú pozvánku
– prednášať vysokoškolákom v Trnave.
Organizátor nezabudol pripomenúť, že tieto prednášky sú tak žiadané a medzi vysokoškolákmi obľúbené, že vždy ich z internátov príde okolo 200.
Jediná prekážka pre mňa bola veľká vzdialenosť…
Musela som na otočku zvládnuť cestu Košice – Trnava a späť.
Keďže prednáška mala byť spojená s besedou, počítali sme, že skončí okolo 22.00 h.
Zvažovala som za a proti…
Nie, vzdialenosť a únava MA PREDSA NEMÔŽU ZASTAVIŤ. Mladí sa tešia a čakajú…
A tak pripravená so zaujímavou témou, som sa vydala na cestu. Došli sme autom akurát načas.
V mysli som bola spojená s množstvom mladých… vnútorne som sa pripravovala a moje nadšenie rástlo.
??
Sme tu správne? Ozval sa vo mne vnútorný hlas. Pred budovou internátu, ani v ňom, nebol nik…
Opodiaľ postávali len 4 staršie ženy. Nakoniec prišiel organizátor a moje vnútorné NADŠENIE ZAKLINCOVAL.
„Veľmi sa ospravedlňujem… neuvedomil som si, že tento piatok je deň voľna a všetci študenti odišli domov už včera večer…“,
vyšlo z neho ako z chlpatej deky.
Sranduje? Vymýšľa si? Je to jeho kreatívny spôsob zoznamovania? Skúša ma?…
Nič z toho.
Jednoducho to ORGANIZAČNE NEZVLÁDOL a nechal nás prejsť takú diaľku…
Po prefackaní realitou som sa rozhodla venovať čas aspoň starším ženám. Ani z ďaleka sa to nepodobalo na moju predstavu…
… ale, každá skúsenosť s osobným neúspechom nás môže posunúť dopredu.
Pri ďalších prednáškach som si trikrát preverila, či je všetko zabezpečené😊
„Tí, ktorí sa postavia neúspechu, môžu dosiahnuť veľké veci.“
(John Kennedy)
Ako zvládnuť zlyhanie?
Ak sme zlyhali a zažili vlastný neúspech, ponúkam niekoľko rád, ako sa k situácii postaviť.
Samotné zlyhanie nie je nikdy príjemné, no môže nás naučiť mnohým veciam.
Napríklad – vyrovnávať sa so zlyhaním, naučiť sa prežuť v ťažkých situáciách, nezutekať z boja, zabojovať, nevzdať sa…
Takže odporúčania:
- Neberte to osobne
- Neobviňujte iných
- Prevezmite zodpovednosť
- Buďte pripravení na neúspech
- Nechajte vypršať emócie
- Analyzujte situáciu
- Vytvorte si plán
- Precvičujte si text
- Začnite znova
Neobviňujte iných
Ako som spomínala, náš neúspech, alebo nevydarená akcia nezávisia vždy od našej prípravy, alebo neschopnosti. Do hry vstupuje mnoho premenných a veľmi ľahko sa niečo pokazí. Problém nie je v tom, že nám VECI NEVÝJDU PODĽA NAŠICH PREDSTÁV… Veď nakoniec, aspoň môžeme zapracovať na našej pokore.
Problémom je to, ak nás neúspech odradí od ďalšej práce, námahy, nasadenia… A tu môžeme zapracovať na sebe. Je to výzva, ktorá nás posúva dopredu – jasné, ak ju nezahodíme zo strachu z opätovného zlyhania.
Jeden z neúspechov mám čerstvo v pamäti, keďže sa stal nedávno. Pozvali ma prednášať na obrovskú akciu, kde bolo množstvo zamestnávateľov a spikerov. Nebolo mi všetko jedno… na takejto akcii som nikdy nestála na pódiu. Keď som mesiac vopred dookola počula reklamy v rádiu na túto akciu, srdce sa mi stále rozbúchalo (nie nadšením).
Hovorila som sama so sebou…“ČOHO SA BOJÍŠ? Veď budeš hovoriť o svojej práci, ktorú miluješ. Máš prezentáciu, pútavé príbehy ľudí… máš výzvu na pomoc… Dokonca rada rozprávaš…“
Organizátorka mi cez mail dvakrát potvrdila, že sa mi pred akciou ozve moderátorka, ktorá si so mnou prejde otázky. DEŇ PRED AKCIOU SA MI NIK NEOZVAL…,písala som mail…,NIK NEODPOVEDAL… Iný kontakt som nemala.
Neostávalo mi iné, ako prísť pred mojim plánovaným vstupom (všade videli plagáty s programom) a zohnať moderátorku. Tá však bola celý čas na pódiu a vôbec z neho neschádzala. Len spikri sa menili…
5 minút pred mojím nástupom za mnou pribehla mladá kočka… či nie som Vancáková… že sa ospravedlňuje, ale MODERÁTORKA NA MŇA ZABUDLA… a nevie absolútne nič, na čo sa ma pýtať…
Vymyslela plán….
Plán, ktorý ma doslova vohnal do absolútneho neúspechu…
Moderátorka ma zavolala na pódium a NECHALA MA TAM SAMU… Medzitým zišla dolu a rýchle prechádzala moju prezentáciu, aby si pripravila nejaké otázky…
Čo bol najväčší gól… oznámila poslucháčom, že si dáme pauzu… a ľudia jednoducho odišli… Mne však dala mikrofón, aby som začala prednášať…
Bol to NAJVÄČŠÍ TRAPAS V MOJOM ŽIVOTE… a keďže moderátorka z pódia zmizla, nedokázala som sa sama správne rozhodnúť a vykašľať sa na to… v obecenstve ostali doslova traja poslucháči…
A tak… som sa tvárila, akoby tam bola plná sála a rozprávala som tým trom… moja pýcha mala čo robiť 🙂
Keď som sama všetko odprednášala, moderátorka vyšla na pódium a začala mi klásť otázky … zbytočne, trápne, FOPA…
To, že za tento neúspech bol vinný niekto iný ako ja, neumenšilo môj hrozný pocit a sklamanie z premárnenej šance pomôcť chudobným, o ktorých sa starám.
Ostalo mi zabojovať sama so sebou…
Neobviňovať iných… Potrebovala som vyhodnotiť situáciu, ako sa tomu dalo predísť…
Opäť nová skúsenosť.
Prevezmite zodpovednosť
Neúspech nikoho nepoteší (teda ak nepočítame našich nepriateľov).
Moja osobná skúsenosť však hovorí o tom, že neúspechy ma pohnali dopredu. Možno je v tom aj moja tvrdohlavosť, húževnatosť, alebo ctižiadostivosť…
Akokoľvek to nazvem, v momente, keď emócie z neúspechu odišli, vedela som, že idem opäť do toho.
Pamätáte si na nejaký váš neúspech, ktorý vás zaskočil a zneistil? Ako ste zvládli tú situáciu? Spomínam si na jeden z mnohých:
Jeden rok som pracovala v Komunitnom centre s bezdomovcami.
Mala som tú česť mať úžasného šéfa.
Obdivovala som jeho prácu, nasadenie, schopnosť zháňať sponzorov a zároveň sa ľudsky priblížiť k tým najbiednejším.
Prišli Vianoce a bola prichystaná kapustnica pre všetkých – pozvaní boli aj najväčší sponzori.
Zažila som túto atmosféru prvýkrát a v mojom vnútri bola neskutočná radosť.
Zrazu začali v húfoch prichádzať ľudia z vonku, sponzori, média, všetci pracovníci… Vo všeobecnom zhone, ma zastavil šéf a a vraví:
„Bude lepšie, keď sponzorov privíta žena, nie ja,“ a odovzdal mi úlohu moderátorky…
Akokoľvek som sa snažila vyhovoriť, že som tu nová a nepoznám, ako táto slávnostná chvíľa prebieha…,
NEPODARILO SA MI TO.
Na druhej strane som ho chcela odbremeniť a tak som prisľúbila otvoriť posedenie. Veď to nakoniec nemôže byť až tak náročné…
NÁZOR SOM OKAMŽITE ZMENILA, keď som uvidela nastúpený rad sponzorov…, mikrofón, ktorý mi podali a môjho šéfa, ktorý stojac vedľa mňa mi pošepkal:
„Uveďte každého po mene“…
S HRÔZOU SOM NAŇHO POZRELA… okrem primátora som nikoho nepoznala…
Bol čas začať a ja som stála s mikrofónom v ruke a zovretým žalúdkom… Bolo mi jasné, že zažijem a spôsobím obrovský trapas…
Nasadila som úsmev, privítala bezdomovcov a vyzdvihla pomoc sponzorov…
Postupne som venovala pohľad každému z nich a… môj šéf dopĺňal ich mená a firmy…
MALA SOM CHUŤ ZUTEKAŤ… nestretnúť sa zoči – voči tým, ktorí boli tak vzácni a ja som ich nepoznala.
Nakoniec… neviem, kto sa cítil horšie… ja, alebo tí, ktorí si mysleli, že ich pozná každý…
PO PREDÝCHANÍ TRAPASU som uznala, že to bola moja chyba.
Ja som bola zodpovedná za takéto zlyhanie… jednoducho som tú úlohu nemala zobrať.
Moje zdanlivé neúspechy ma naučili mnohým veciam.
Z každej nevydarenej akcie som sa mohla poučiť, posunúť dopredu…
Analyzovala som situácie, pripravovala som si plán, AKO NABUDÚCE NEZLYHAŤ…
A ak sa opäť „podarí“ zlyhať, nenechať sa zastaviť… to je naša úloha.
Ideme ďalej – s úsmevom.