Zlyhanie… uff, už samotné slovo vo mne vyvoláva nepríjemné pocity. Okamžite mi nabehujú situácie, kde všade môžem zlyhať, alebo kde som už zlyhala. Nechcem to zažiť… už nikdy…, ale viem, že akokoľvek sa budem snažiť, napriek tomu k zlyhaniu môže dôjsť… Vnímaš vlastné zlyhanie ako prehru? Zabrzdilo ťa tvoje zlyhanie a už nevieš prekonať strach, že sa to zopakuje? Poďme sa na tento druh strachu pozrieť z blízka. Naučme sa ho zvládať.
4 prekážky (Čoho sa bojíš?)
Výskumy hovoria, že strach zo zlyhania patrí k najčastejším strachom.
Dobrá správa😊
Doteraz som si myslela, že len ja mám tento strach.
Práve kvôli tomu, že s ním bojuje väčšina z nás, rozhodla som sa napísať tento blog.
Poďme k prekážkam:
- Nedôvera v seba samého
- Ako ma budú súdiť druhí?
- Obavy zo zlyhania
- Vytváranie domnienok (čo ak…?)
Všetky tieto prekážky mi stáli v ceste a postupne som sa začala učiť ich zvládať.
Prežila som množstvo zlyhaní… od zlyhania v škole, v práci, v športe, či vo vzťahoch…
Dokonca – zlyhávam aj pri pečení a varení😊
Sú situácie, kde mi zlyhanie až tak nevadí a v celku sa dobre pobavím na tom,
ako zabudnem, že varím ryžu, alebo mi z koláča výjde placka.
Pokiaľ nie som profesionálny kuchár, alebo pekárka, toto zlyhanie mi veľmi neublíži (alebo vôbec).
HORŠIE VŠAK JE, ak zlyhám v oblastiach, na ktorých mi záleží, ktoré sú mojou prioritou.
To sa PREDÝCHAVA NIEKEDY NAOZAJ ŤAŽKO.
Niektorí sa dokonca zlyhaním zablokujú a v žiadnom prípade do podobnej situácie už nechcú vstúpiť.
A ešte niečo mi napadlo.
SVOKRA😊
Zažili ste strach zo zlyhania pred svokrou? Och, to je nepríjemné.
Ja áno. Najťažšie je mať spoločnú kuchyňu…
Hneď po svadbe sme bývali so svokrovcami a nutne som sa musela postaviť ku sporáku aj ja.
Mala som 19 rokov a žiadne skúsenosti s varením…
DODNES MÁM „TRAUMU“ z prípravy palaciniek😊
Chytila som panvicu a chcela svokre dokázať, že NIE SOM ĽAVÁ…
Robila som palacinky v čase, keď bola svokra v záhrade pri dome, čo mi veľmi vyhovovalo.
Ale…, ZA NIČ NA SVETE mi tá hmota, z ktorej mali palacinky vzniknúť, nechcela vytvoriť na panvici celok…
ZAČAL SA MI DVÍHAŤ TLAK, BÚŠILO MI SRDCE…
…jednotlivé šuľky som vyhadzovala do koša a zúfalo sa snažila urobiť aspoň dve jednoliate kúsky…
Zrazu som počula, ako svokra pozvala susedu:
„Poď dnu, nevesta robí palacinky.“
So zdeseným pohľadom som sa otočila smerom k nej… a potom na panvicu so zničeným cestom.
„No…, asi si dáme len kávu,“ s úsmevom skonštatovala moja čerstvá svokra.
Ak si myslíte, že som pred ňou už nikdy nevarila, máte pravdu😊
Našťastie sme sa po roku osamostatnili a palacinky som sa robiť naučila.
O čo ťa oberá strach zo zlyhania
Myslím, že každý z nás by dokázal vysypať z rukáva, aké negatíva nám prináša strach zo zlyhania.
Uvedomujem si, že na mňa číha na každom kroku.
- Bráni v seba rozvoji
- Bráni v rozhodovaniach
- Stagnuje náš rozvoj
- Sme vo vlastných okovách
Pred niekoľkými rokmi som dostala pozvanie prednášať na tému vidiek.
Keďže sa venujem rodinám v núdzi, dala som organizátorom vedieť, že k tematike sa neviem vyjadriť z praxe.
Tí ma však presvedčili, že mám čo povedať, keďže robím s ľuďmi.
Priznám sa, NEBOLO MI TO JEDNO…
Ale, keďže som v tom čase NEVEDELA POVEDAŤ „NIE“, na seminár som došla.
Začal spoločným večerným stretnutím prednášajúcich.
Sedeli sme za dlhým stolom a každý sa mal predstaviť a povedať, o čom bude prednášať.
AŽ VTEDY MI ZAČALO BYŤ ZLE… všetci bývali na dedine…
…robili priamo s pôdou, alebo pestovali plodiny, chovali domáce zvieratá, vytvárali spoločné aktivity na vidieku…
Došiel rad na mňa… Rozhodla som sa…
„JA SOM TU OMYLOM.
Vôbec do tejto tematiky nezapadám… chcem sa Vám poďakovať za pozvanie, ale prednášať nebudem…“
vyšla som s pravdou von.
Myslela som, že som sa VYSLOBODILA a môžem odísť domov. Opak bol však pravdou.
„Práveže tu patríte!“
Začali sa ozývať jeden cez druhého. Potrebujeme aj zástupcu, ktorý sa venuje ľuďom…“
To snáď nie je pravda! „DONÚTILI MA“ ostať a na druhý deň prednášať.
Keď predo mnou odznelo 6 prednášok o vidieku a zavolali mňa, nebolo mi jedno…
Vopred som sa pripravovala na OBROVSKÝ TRAPAS…
Ak som už nemala čo povedať k vidieku, rozhodla som sa začať aspoň humorne.
„Zdravím všetkých priaznivcov vidieka. Ako už vidíte, budem hovoriť o pomoci núdznym, nie o vidieku…
No… mám tu pár vecí, ktoré aj naše združenie spájajú s vidiekom.
Háčkované ovečky, ktoré robia naše mamičky a rozprávky o zvieratkách, ktoré som napísala pre podporu chudobných.“
Bol to dobrý ťah. NETRADIČNÝ ZAČIATOK vtiahol ľudí do deja mojej prednášky.
A výsledok? Nebol to trapas, ktorý som čakala.
Všetky ovečky a rozprávky si účastníci seminára kúpili a získala som nových sponzorov.
To bola moja silná skúsenosť. Nevzdať sa, nezutekať z boja, urobiť všetko, čo je v mojich silách.
Ďakujem za ňu.
Ty si proste úžasná ♥️
Vďaka, Niky. Vieš ma vždy povzbudiť i podržať. Si skvelá.