ADHD je syndróm, ktorý často spájame s detstvom. Avšak, jeho vplyv nemizne s dosiahnutím dospelosti… Mnoho jednotlivcov sa stretáva s problémami, ktoré so sebou prináša ADHD aj v neskoršom veku.
Ponúkam vám rozhovor s mladou ženou, ktorá svojou otvorenosťou dovolila nám ostatným nahliadnuť do jej prežívania. Tento rozhovor je zameraný na jej život a osobnú skúsenosť s týmto syndrómom. Prejavy a dôsledky ADHD môžu byť totiž u detí a dospelých odlišné.
Vzhľadom na to, že povedomie o ADHD u dospelých stále rastie,
je kľúčové venovať pozornosť tomu, ako táto porucha ovplyvňuje každodenný život
a ako môžeme jednotlivcom poskytnúť podporu a porozumenie.
Ako by si opísala svoje skúsenosti s ADHD?
Čím som staršia, tým lepšie znášam svoju „poruchu“.
Pamätám sa, ako som pred rokom havarovala. Bola som PRIPÚTANÁ NA LÔŽKO dosť dlhý čas,
keďže som nemohla chodiť. Bolo to pre mňa hrozné, keďže som nikdy NEVEDELA OBSEDIEŤ.
Ležať na jednom mieste bola riadna makačka.
Spočiatku som sa dokázala presunúť len z postele na vozík, na ktorom bol pre mňa tiež problém obsedieť.
Tak som si púšťala hudbu a poskakovala, aby som zahnala svoju potrebu hýbať sa.
Neskôr som dostala od kamaráta prenosný záchod, tak som s ním všade cestovala, čo bolo veľmi komické
– hlavne, keď mi toho museli vyložiť z auta priamo na parkovisku medzi autami.
Nikdy som si ale nemyslela, že túto kritickú situáciu budem zvládať s takým elánom, s akým som ju zvládala.
Paradoxne, na toto bolestivé obdobie z mojich fyzických zranení spomínam veľmi rada,
pretože bolo pre mňa úsmevným. Dodnes si pozerám videá z tohto obdobia a vždy ma to rozosmeje a pobaví.
Ako sa prejavuje u teba ADHD v každodennom živote?
Nedokázala som sa sústrediť na učenie a nikdy som nevydržala dlho sedieť.
Moja príprava do školy vyzerala tak, že som nesedela za písacím stolom,
ale MRVILA SOM SA V TURECKOM SEDE, alebo na kolenách pri mojej posteli.
Tento štýl učenia mi vyhovoval najviac. Moja mama to vôbec nechápala…
Dnes sa viem koncentrovať už omnoho lepšie, no závisí to aj od toho, aký mám deň.
Aké problémy si zažila v osobnom živote v dôsledku ADHD?
Ako som už spomenula, najväčšou výzvou bola pre mňa autonehoda, ktorá ma doslova pripútala na lôžko.
Len veľmi ťažko som vtedy ovládala svoju poruchu.
U mňa je však výhodou, že sa dokážem prispôsobiť danej situácii a naladím svoju myseľ do pozitívnej atmosféry,
aby som si nepripúšťala, že sa nachádzam naozaj v zlej situácii.
Snažím sa vynájsť sa ako najlepšie viem a PRETVÁRAŤ ŤAŽKÉ VECI NA SRANDU, čo ma zoceľuje.
Ako si zistila, že máš ADHD a ako to ovplyvnilo vnímanie seba samej?
Všimla si to moja mamka počas štúdia na základnej škole.
Mne sa tam totiž nechcelo byť. Najskôr to mama POVAŽOVALA ZA REBÉLIU, no neskôr vyhľadala psychológa.
Ten mi diagnostikoval poruchu ADHD. Stupňovalo sa to na strednej škole.
Existujú situácie, kde sa u teba ADHD prejavuje viac?
Ak som v stresovej situácii, CÍTIM KOPEC ADRENALÍNU. Vtedy sa mi moja porucha prejavuje najviac.
Nedokážem pochopiť ľudí, ktorí si dokážu cez deň ľahnúť a relaxovať. Ležím len vtedy, keď idem spať.
Ako zvládaš stres a tlak v súvislosti s ADHD?
Po smrti môjho ocka som začala stres a stresové situácie zvládať omnoho lepšie.
Pred tým než ochorel a zomrel som v súvislosti s poruchou ADHD zvládala stresové a napäté situácie horšie.
Prejavovalo sa to nielen fyzickým nepokojom, ale aj psychickým. NEDOKÁZALA SOM VYPNÚŤ
a hlava aj telo mi neustále pracovali.
Kritická situácia v mojom živote to čiastočne obmedzila.
Zjavne som v sebe našla pokoj a opadla zo mňa záťaž a neistota, ktorou som trpela. Tým sa akoby oslabila intenzita poruchy.
Aké stratégie si našla pri zlepšovaní svojej pozornosti práce?
Nemám žiadne stratégie. Jednoducho si len uvedomujem, že pokiaľ nejde o ŽIVOT OHROZUJÚCI STAV
alebo situáciu, tak nejde o nič. Snažím sa prijímať veci v pokoji a kľude.
Prichádza to asi vekom a skúsenosťami, ktoré som nadobudla rôznymi životnými situáciami.
Ako vnímaš predsudky voči dospelým s ADHD a ako sa s tým vyrovnávaš?
Neriadim sa názormi okolia, teda širšej spoločnosti. Zaujíma ma názor ľudí ktorí ma poznajú, majú radi a naopak.
Prežila som si neľahkú životnú situáciu spojenú s otcom. Tá ma naučila žiť bez predsudkov a nebrať si názor ľudí príliš k srdcu, aby som tým neublížila samej sebe.
Svoju poruchu ADHD som nikdy NEBRALA NIJAKO TRAGICKY, preto som sa s ňou nemusela ani nijako vyrovnávať.
Ako reagujú tvoji blízki na tvoje prejavy ADHD a ako ťa podporujú?
Mala som spolužiačku na strednej škole s ktorou sme sa stali najlepšími kamarátkami a sme nimi dodnes.
Taktiež trpí rovnakou poruchou. Niekedy to bolo naozaj zaujímavé – hlavne, keď do školy predvolali obe naše mamy so slovami, že máme VYMEŠKANÉ HODINY v rovnakom rozsahu.
S rodinou sme to nijako extrémne neriešili, až na zopár pripomienok a karhaní od mamy.
Keď som prišla domov, hneď som musela opäť niekam odísť, len aby som niečo robila a niekde bola.
Samozrejme, vždy išlo o nejakú hlúposť.
Máš nejaký odkaz pre dospelých, ktorí majú ADHD?
Každý človek je individuálna, jedinečná bytosť a žiaden recept ani presná definícia receptu
na zlepšenie zvládania tejto poruchy podľa mňa nie je, pretože všetci sme iní.
Moja ZMENA K LEPŠIEMU ovládaniu poruchy nastala po dvoch životne prevratných situáciách
– autonehode a smrti otca.
Určite sú však medzi nami aj takí, ktorých by nestoplo ani to.
Môj názor je, aby sa ľudia mali radi takí akí sú – stvorení na Boží obraz a nelámali si hlavu nad tým, že sú viac aktívni.
So Simonkou som urobila aj vzácny rozhovor, ako prežívala od detstva až po dospelosť svoj vzťah s otcom. Rozhovor je vydaný knižne pod názvom „Láska cez mreže.“
Klikni tu a objednaj si knihu „Láska cez mreže,“ ktorá ukazuje, hĺbku lásky dcéry a otca.