10 najdôležitejších vecí vo vzťahu otca a dcéry

Vzťah otec a dcéra. Vieme, aký je dôležitý, aj ako vplýva na budúcnosť dieťaťa. Puto, dôveru, prijatie…, to všetko je potrebné vytvoriť a budovať. Nie je to vždy jednoduché a do budovanie vzťahu otec – dcéra sa často vmontuje kopec prekážok. Jednou z nich, veľmi náročnou, je dlhodobé odlúčenie otca. Príčinou môže byť práca, no aj situácia, o ktorej sa málo hovorí – otec vo väzení. Tento blog sa venuje emocionálnym výzvam vzťahu otca a dieťaťa počas dlhodobého odlúčenia. Ponúka tiež autentický príbeh Simonky, ktorá bola od svojich 3 rokov odlúčená od otca na dlhých 21 rokov. V blogu nájdete praktické rady, ako udržať a posilniť väzbu medzi otcom a dcérou, ak sú dlhodobo odlúčení.

V blogu sa dočítate

Ktorých 10 najdôležitejších vecí je vo vzťahu otca a dcéry.

Aké sú najväčšie problémy vo vzťahu otec – dcéra.

S čím všetkým zápasí dieťa, ktorého otec je odsúdený na dlhý trest.

O čo prichádza dieťa, ktoré má otca vo výkone trestu.

Či je možné budovať vzťah otca a dieťaťa aj „cez mreže.“

Príbeh Simonky, ktorá si vybudovala vzťah s otcom „cez mreže.“

Vzťah medzi otcom a dcérou je jedinečný a môže sa prejavovať v rôznych emocionálnych a praktických situáciách. Pozrime sa bližšie na desať dôležitých oblastí vo vzťahu otca a dcéry:

Dôvera: Budovanie dôvery je základom každého zdravého vzťahu. Otec a dcéra by si mali veriť a cítiť sa komfortne pri zdieľaní svojich myšlienok, pocitov a obáv.
Komunikácia: Otvorená a úprimná komunikácia je kľúčová. Otec by mal byť ochotný počúvať svoju dcéru a naopak.
Podpora a povzbudenie: Dcéra by mala vedieť, že ju otec podporuje v jej snaženiach a je pripravený ju povzbudiť v dosahovaní jej cieľov.
Prítomnosť: Aj keď je čas strávený spolu obmedzený, je dôležité, aby bol kvalitný a aby obaja venujú jeden druhému pozornosť.
Láska a rešpekt: Otec by mal byť príkladom pre dcéru v tom, ako sa správať k sebe a k iným, predovšetkým v oblastiach ako láska a rešpekt.
Hranice a pravidlá: Vzťah by mal byť založený na vzájomnom rešpekte a pochopení hraníc. Dcéra by mala vedieť, čo sú limity jej otca a naopak.
Čas strávený spolu: Aj keď môže byť časovo náročné, strávenie času spolu, či už pri spoločných aktivitách alebo jednoducho pri rozhovoroch, je dôležité pre budovanie vzťahu.
Vzdelávanie: Otec by mal podporovať vzdelávanie svojej dcéry a pomáhať jej rozvíjať jej schopnosti a zručnosti.
Flexibilita a adaptabilita: Ako dcéra rastie a mení sa, aj vzťah medzi ňou a jej otcom sa bude meniť. Dôležité je byť flexibilným a adaptabilným voči týmto zmenám.
Nenahraditeľnosť: Každý vzťah je jedinečný. Otec by mal dcére ukázať, že je pre neho neoceniteľná a že ju má nekonečne rád, bez ohľadu na to, čo sa v ich živote stane.

5 najväčších problémov vo vzťahu otec – dcéra

Vzťahy medzi otcom a dcérou sa stretávajú s rôznymi výzvami. Tu je päť z najväčších problémov, s akými môžu otcovia a dcéry bojovať vo svojom vzťahu:

Komunikácia: Otcovia a dcéry niekedy zápasia s otvorenou a úprimnou komunikáciou. Môže to byť spôsobené generáciou, kultúrnymi rozdielmi, alebo osobnými skúsenosťami. Neschopnosť komunikovať môže viesť k nedorozumeniam, nezodpovedaným otázkam a hlbokým emocionálnym bolestiam.
Očakávania: Dcéry môžu cítiť tlak, aby spĺňali očakávania svojho otca, či už ide o výber kariéry, partnera, alebo spôsob života. Otcovia môžu mať svoje predstavy o tom, čo je pre ich dcéru najlepšie, a tieto očakávania môžu byť v konflikte s dcérinými vlastnými túžbami a potrebami.
Neprítomnosť: V niektorých prípadoch môže byť fyzická, emocionálna alebo psychologická neprítomnosť otca dôsledkom rôznych dôvodov, ako sú práca, rozvody alebo iné osobné problémy. Táto neprítomnosť môže vytvárať bolesť, sklamanie a pocit opustenia u dcéry.
Narušené hranice: Niektorí otcovia a dcéry môžu mať narušené hranice v ich vzťahu, čo môže viesť k závislosti, manipulácii alebo iným nezdravým dynamikám. Toto môže byť výsledkom rôznych faktorov, vrátane nedostatočného vzdelania o hraniciach alebo histórie rodinných vzťahov.
Trauma alebo sklamania z minulosti: Ak v minulosti došlo k nejakému druhu zneužitia, zanedbávania, rozvodu alebo iných traumatických udalostí, môže to ovplyvniť vzťah medzi otcom a dcérou aj v dospelosti. Tieto traumatické skúsenosti môžu vytvárať bariéry v dôvere, spôsobovať hlboké bolesti a vyžadovať odbornú pomoc na ich riešenie.

Je dôležité si uvedomiť, že každý vzťah je jedinečný a tieto problémy môžu byť prítomné v rôznych kombináciách a stupňoch intenzity. Riešenie týchto problémov často vyžaduje otvorenosť, pochopenie, terapeutickú podporu a ochotu pracovať na budovaní zdravého vzťahu.

S čím zápasí dieťa, ktorého otec je odsúdený?

Dieťa, ktoré má otca dlhý čas vo väzení, môže čeliť mnohým emocionálnym výzvam. Toto sú niektoré z ťažkostí, s ktorými sa dieťa často stretáva.

Pocity straty a smútku: Strata prítomnosti otca môže v dieťati vyvolať hlboký pocit straty, smútku a žiaľu. Môže pociťovať túžbu po spojení, ktoré momentálne nie je možné.
Hanba: Dieťa môže pociťovať hanbu spojenú s väzením rodiča. Môže sa cítiť izolované alebo odcudzené od svojho okolia.
Emocionálne problémy: Dieťa môže prejavovať rôzne emocionálne problémy, vrátane úzkosti, depresie, agresivity alebo problémov so školou.
Odlúčenie od otca: Nedostatok prítomnosti otca môže v dieťati vyvolať pocity odlúčenia, osamelosti a nedostatku podpory a vedenia.

Úryvok z knihy „Láska cez mreže“:

„Mala som obdobie, keď som sa na otca hnevala. Mama mi však vždy opakovala, že otec ma miluje a okolnosti ho prinútili konať tak, ako konal. Chcela som to veľakrát otcovi vyhodiť na oči, ale vždy ma brzdilo to, že je v “base” a vedela som, že ho to bude trápiť. Uvedomovala som si, že trpí naším odlúčením tak ako ja, preto som si vždy povedala, že mu to poviem, keď bude doma. Nestihla som…“

Obavy o budúcnosť: Dieťa môže mať obavy o budúcnosť, ako sú otázky spojené s tým, ako sa bude jeho život vyvíjať, aký vplyv bude mať väzenie otca na jeho školský výkon, kariérne možnosti alebo osobný život.

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a bude reagovať na situáciu vlastným spôsobom. Podpora zo strany rodiny, priateľov a odborníkov môže byť kľúčová pre to, aby dieťa zvládlo túto ťažkú životnú situáciu.

O čo prichádza dieťa, ktoré má otca vo väzení?

Pobyt otca vo väzení so sebou prináša často mnoho rôznych negatívnych dôsledkov, ktoré môžu ovplyvniť jeho fyzické a emocionálne zdravie. Spomeniem niekoľké z nich:

Emocionálna trauma: Strata rodiča kvôli väzeniu môže spôsobiť silnú emocionálnu traumu. Dieťa môže pociťovať hnev, smútok, osamelosť, zneistenie a zahanbenie.

Úryvok z knihy „Láska cez mreže“

„Odlišnosť našej rodiny v porovnaní s ostatnými deťmi som začala vnímať už v škôlke. Chodievala po mňa len mama alebo babka. Pre ostatné deti chodievali obaja rodičia alebo sa striedali. V škole som si občas predstavovala, že otec otvorí dvere do triedy a príde si po mňa. Vždy som v to tajne dúfala. Na strednej škole som verila, že kým budem mať stužkovú, tak už bude doma a zatancuje si tam so mnou, aj keď som vedela, že nie je dobrým tanečníkom. Bol kopec momentov, kde mi chýbal, ale nikdy som mu to nevytkla, lebo som vedela, že vie, ako ma to bolí. Nechcela som viac hrotiť emócie.“

2. Finančná nestabilita: Väzenie jedného z rodičov môže mať za následok finančné ťažkosti pre rodinu, čo môže ovplyvniť dieťa v oblastiach, ako sú bývanie, vzdelanie a základné potreby.

3. Sociálna stigmatizácia: Dieťa môže čeliť stigmatizácii alebo diskriminácii zo strany spoločnosti, spolužiakov alebo dokonca príbuzných kvôli väzeniu rodiča.

4. Zdravotné problémy: Dieťa môže čeliť zvýšenému riziku zdravotných problémov, vrátane psychických porúch, ako sú úzkosť, depresia alebo posttraumatická stresová porucha.

5. Problémy vo vzdelávaní: Dieťa môže mať ťažkosti so sústredením, motiváciou alebo prístupom k vzdelaniu kvôli emocionálnemu stresu a zmenám v rodinnej situácii.

Je dôležité si uvedomiť, že dôsledky väzenia rodiča na dieťa môžu byť veľmi rôznorodé a individuálne. Mnoho faktorov, vrátane podpory zo strany rodiny, komunity a profesionálnych služieb, môže ovplyvniť, ako sa dieťa vyrovná s touto ťažkou situáciou.

Ako budovať vzťah otca a dieťaťa aj „cez mreže.“

Udržiavanie vzťahu medzi otcom a dieťaťom počas jeho pobytu vo väzení je náročné, ale je to dôležité pre zachovanie puto a podpory medzi nimi. Tu je niekoľko odporúčaní, ako udržať tento vzťah:

Komunikácia: Udržiavajte otvorenú a pravidelnú komunikáciu medzi otcom a dieťaťom. Dopisy, telefónne hovory alebo návštevy, ak sú možné, môžu byť cennými spôsobmi, ako sa navzájom spojiť.

Úryvok z knihy „Láska cez mreže“:

„S otcom sme denne telefonovali, písali si listy a pravidelne som ho navštevovala. Jeho listy boli krásne a veľmi poučné. Mali hlavu aj pätu. Otec bol výnimočný. Milovala som jeho listy.”

Podpora dieťaťa: Uistite sa, že dieťa vie, že ho otec stále miluje a podporuje. Dávajte dieťaťu pocit bezpečia a istoty v jeho vzťahu s otcom. Udržujte silné rodinné a komunitné väzby, aby dieťa mohlo mať podporu a stabilné prostredie, keď otec nie je prítomný. Zabezpečte, aby dieťa malo ľudí, na ktorých sa môže obrátiť v prípade potreby

(Úryvok z knihy „Láska cez mreže“):

„Otec ma podporoval úplne vo všetkom. Chcel len, aby som bola šťastná. Rešpektoval každé moje rozhodnutie. Keď s ním nebol stotožnený, dal mi to nenápadne najavo, ale nechal ma, aby som to pochopila sama, kým si nebol istý, že sa nijako svojím rozhodnutím neohrozím. Keď videl, že idem z cesty, stopol ma a povedal mi, že jeho slovo je norma, tak nech ho počúvam. Snažil sa byť občas prísny, no stačilo mi 30 sekúnd na to, aby som ho obmäkčila.“

Zapojenie do rozhodovania: Ak je to možné, zapojte dieťa do rozhodovacích procesov týkajúcich sa otca, ako sú plánovanie návštev alebo rozhodovanie o dôležitých otázkach.
Podpora otca: Podporujte otca vo väzení, aby sa snažil zlepšiť svoje správanie a situáciu.

Úryvok z knihy „Láska cez mreže“:

„Vždy som otca podporovala a povzbudzovala. Bála som sa, aby nezačal myslieť negatívne pri tom všetkom, čo sa okolo nás dialo, ale on mal obrovskú vnútornú silu. Nevzdával to. Mal vo mne podporu a vedel, že preňho urobím aj nemožné.“

Profesionálna pomoc: V niektorých prípadoch môže byť užitočné vyhľadať profesionálnu pomoc alebo podporu, ako sú terapeutické služby, ktoré môžu pomôcť otcovi a dieťaťu zvládnuť výzvy spojené s väzením.
Vytváranie spomienok: : Vytvárajte spomienky a momenty, ktoré môžu byť zachované, ako sú fotografie, dopisy alebo iné predmety, ktoré môžu poskytnúť dieťaťu pocit spojenia s otcom.

Úryvok z knihy „Láska cez mreže“:

„Otca som prekvapila knižkou, ktorú som sama napísala. Kniha má názov „ZVLÁDNEŠ TO.“ Chcela som podporiť otca v boji s chorobou a dať mu najavo, ako veľmi ho milujem a stojím pri ňom, NECH BY SA DIALO ČOKOĽVEK. Otec mi tiež napísal knižku. Má názov „DCÉRKE.“ Písal tam citáty o tom, čoho sa mám držať vo svojom živote. Keď som tú knižku dostala a začala čítať, rozplakala som sa. Z jej obsahu som mala silný vnútorný pocit, akoby mi chcel nechať nejaký odkaz o tom, čím sa mám riadiť, keby tu nebol. Hlavne, keď som prečítala vetu, že musím ostať silná, nech by sa stalo čokoľvek.“

Je dôležité si uvedomiť, že každá situácia je jedinečná a bude vyžadovať individuálny prístup. Dôležité je budovať zdravý a podporujúci vzťah medzi otcom a dieťaťom, napriek prekážkam, ktoré môže väzenie predstavovať.

Pútavá kniha rozhovorov o prežívaní dieťaťa, ktoré má otca dlhodobo vo väzení je v našich v kníhkupectvách pod názvom „Láska cez mreže.“ Klikni tu a objednaj si knihu, ktorá ukazuje hĺbku lásky medzi otcom a dcérou.

Ako som vnímala vzťah Simonky a jej otca

Simonku som prvýkrát stretla na súdnom pojednávaní kvôli jej otcovi v Košiciach. Milo ma prekvapila svojím nasadením za otca a odvahou predstúpiť aj pred množstvo médií, ktoré sa na ňu vrhli po pojednávaní. Jej nasadenie, rozumné argumenty, priebojnosť a odvaha ma udivovali stále viac. Nikdy nepoľavila v boji za otca, ktorého nadovšetko milovala. Za štyri roky, počas ktorých som s ňou bola v kontakte, som pred sebou videla mladú ženu plnú lásky a túžby byť s otcom, s ktorým nemala možnosť byť 21 rokov. Ťažký osud ju nezlomil, ale naopak posilnil jej vnútro a odvahu.

Simonka žila pre otca, každý deň čakala na jeho telefonát a chodila na súdy, aby aspoň na pár minút ho mohla vidieť a ukázať mu, že je s ním. Keďže som mala možnosť byť v kontakte aj s jej otcom, dostalo sa mi zvláštnej milosti – vidieť obrovskú lásku otca a dcéry v krutých podmienkach, ktoré trvali 21 rokov. Toto ojedinelé a pevné puto bolo pre mňa povzbudením, že lásku nič a nik nezastaví. Simonka sa musela vyrovnať s nálepkovaním v spoločnosti, s pohŕdaním v škole, aj v okolí – a prijať otca aj s jeho minulosťou. Jeho láska ju však podržala, viedla i posilňovala. Mala som možnosť byť s obidvomi posledný týždeň v hospici. Simonka zvládla extrémne vypätie, ktoré na ňu čakalo, keď po dlhoročných bojoch za slobodu otca ho uvidela na smrteľnej posteli v bezvládnom stave. Nevzdala to, neušla. Stála pri ňom, starala sa oňho aj napriek tomu, že jej srdce krvácalo. Musím povedať, že takúto lásku dcéry k otcovi a otca k dcére som za celý život ešte nevidela. Obom patrí moje uznanie. (Soňa Vancáková)

Skúsenosť Simonky (27) s budovaním vzťahu s otcom za mrežami

„Vo vzťahu otca a mňa, ako dcéry, bola veľmi dôležitá najmä dôvera medzi nami.

On veril mne a ja som bezhranične verila jemu. Verila som mu tak ako nikomu.

Práve preto bol náš VZŤAH VÝNIMOČNÝ A NEOPAKOVATEĽNÝ. Mohla som mu povedať všetko.

Mohla som si opýtať radu a vedela som, že by mi nikdy neporadil zle, pretože ma miloval. Viem, že otec sa občas aj premáhal, aby so mnou udržiaval priateľsko otcovský vzťah, pretože ako každý, dopúšťala som sa v puberte chýb.

Jeho teóriou bolo mať so mnou priateľský vzťah, aby som mu povedala všetko a aby ma pred nástrahami mohol včas varovať. Keby bol ku mne v tom čase direktívny, určite by som k nemu nemala tak blízko.

Otec bol veľký psychológ a vedel čo na mňa platí, ale aj ja som vedela čo platí naňho. Ďalším dôležitým faktorom bolo to, ako sa správal, aké mal vystupovanie. Bol veľký intelektuál – mal môj obdiv. Vždy mi všetko vysvetlil tak, že som musela uznať, že má pravdu.

Taktiež som za zásadové považovala aj to, aký bol OTEC HUMORNÝ a kvantum prevratných a negatívnych situácii v našich životoch zmenil na úsmevné.

Vzájomná podpora v našom vzťahu zohrávala naozaj dôležitú rolu. Vždy som brala na vedomie jeho emócie a naopak on moje. Myslím si, že vo vzťahu otca a dcéry sú dôležité aj spoločné aktivity, ale my s otcom sme na to žiaľ priestor nemali

– aj keď to vždy BOL JEDEN Z MOJICH NESPLNENÝCH SNOV, ktorý som musela pochovať.

Dôležité je aj nesúdiť a počúvať, snažiť sa pochopiť a nemať predsudky.

Miešali sa vo mne rôzne emócie – STRES, SMÚTOK, KRIVDA, BOLESŤ, NÁDEJ AJ BEZNÁDEJ.

Pozitívom v mojej situácii bolo to, že som s týmto otcovým trestom žila od malička a nemala som v pamäti to, keď bol ešte doma. Nepamätala som si nič z tohto obdobia, keďže otec bol vo výkone trestu od mojich troch rokov.

Žila som s tým, akoby to bola moja životná súčasť, no chýbal mi. Keď som v škôlke alebo v škole videla, že po spolužiakov prišiel otec, bola som smutná, pretože po mňa ten môj nemohol prísť.

Často som si predstavovala ako otvorí dvere do triedy a prekvapí ma. Chodenie za ním bolo spočiatku dosť komplikované, pretože som za ním musela cestovať. Bolo to podľa toho, v akom sa nachádzal ústave na výkon trestu. No za 2 hodiny raz mesačne mi to stálo.

Bol pre mňa NAJDÔLEŽITEJŠÍ ČLOVEK NA SVETE – moja slabosť a každý to vedel. Nepríjemnou skúsenosťou boli pojednávania, ktoré som s ním absolvovala. V pamäti mám vryté najmä tie posledné, kde sme bojovali o jeho výstup na slobodu. Spomínam si na jedno z pojednávaní, ktoré sa konalo vo výkone trestu odňatia slobody Košice-Šaca. Bol zmenený čas pojednávania, o ktorom ma nikto neoboznámil, ale novinári o tom oboznámení boli.

Keď som prišla, bolo už po pojednávaní a zamestnanci väzenskej a justičnej stráže ma už nechceli pustiť dnu – vraj som zmeškala. Vydobyla som si svoje, aby ma pustili, ale presviedčali ma, že je to už zbytočné, lebo otca už aj tak neuvidím…

ZLOŽILA SOM SA, pretože som chcela, aby otec vedel, že som tam bola… aby vedel, že pri ňom stojím.

Jeden novinár ma zobral bokom, aby ma zvyšok novinárov nefotil v takom stave. Ale na margo tejto zlej skúsenosti musím spomenúť aj veľmi dojemnú a pozitívnu skúsenosť, ktorá vo mne zanechala pocit dôvery v dnešné súdnictvo, keď pani sudkyňa Blažovská po dlhom rozhodovaní otca prepustila na slobodu a ja som bola v siedmom nebi. Neverila som vlastným ušiam, že sa to naozaj stalo! Bol to jeden z najkrajších dní v mojom živote. Prokurátor sa žiaľ odvolal a museli sme bojovať ďalej. Cesta bola dlhá a úmorná, ale ďakujem Bohu za každý deň ktorý mi umožnil bojovať za muža, akým bol môj otec.

PRIŠLA SOM O HROZNE VEĽA, pretože som mala perfektného otca.

Nie každý má také šťastie ako ja. Je rarita mať v živote človeka, akým bol môj otec.

Prišla som o čas a chvíle strávené s ním na slobode.. Dala by som čokoľvek za to aby som s ním mohla stráviť hoci len chvíľu a užiť si ho v plnom zdraví, ako sme si to vždy plánovali.

NAJHORŠÍ POCIT bol ten, že som naňho čakala neuveriteľných 21 rokov a bola som mu oporou, stála som pri ňom, verila som v šťastný koniec a všetko sa mi zrútilo ako domček z karát…

Najsmutnejšie bolo to, za akých okolností musel odísť.

Našim spojovateľom bola moja mama, ktorá ma viedla k vzťahu k otcovi. Neskôr sa náš vzťah začal vyvíjať úplne spontánne, lebo sme si veľmi rozumeli.

Náš vzťah mal pevné základy, bol nezlomný a NEZLOMILA HO ANI SMRŤ, pretože otec naďalej žije. Vo mne.“

(Simonka Borženská)

https://www.sonavancakova.sk/wp-content/uploads/2023/12/VID_20231230_094428.mp4

Úryvok z knihy „Láska cez mreže“:

„Na môjho otca som čakala 21 rokov. Bola som pri ňom po celý čas, mali sme vytvorený neskutočne silný vzťah. Otec mi bol vždy najväčšou oporou – mohla som sa mu zdôveriť s čímkoľvek a on mne takisto. Mám okolo seba mnoho známych a nepoznám nikoho, kto by mal taký silný vzťah so svojim rodičom, aký som mala ja so svojim otcom. Naša láska rástla cez mreže.“

V blogu sa dočítate