Strata a smútok sú súčasťou života, no pre deti môžu byť tieto emócie obzvlášť náročné na pochopenie a spracovanie. Ako rodičia máme kľúčovú úlohu stáť pri svojich deťoch, byť im oporou a pomôcť im prejsť obdobím, ktoré je pre nich bolestivé. V blogu sa pozrieme na to, ako môžeme našim deťom pomôcť zvládnuť smútok, vyjadriť ich pocity a nájsť spôsob, ako sa postupne uzdraviť. Odkryjeme dôležité tipy, ktoré môžu byť oporou pre celú rodinu v čase straty a smútku.
Porozumenie detskému smútku a strate
Detský smútok a spôsob, akým deti vnímajú stratu, je pre dospelých často ZÁHADOU.
Čo môže byť pre nás samozrejmé, pre dieťa predstavuje úplne iný svet. Deti totiž smútok, bolesť a stratu
nevnímajú ako my, dospelí.
A/ Prečo deti smútok a stratu vnímajú inak než dospelí?
Deti nemajú k dispozícii naše životné skúsenosti. Preto ich smútok alebo bolesť môžu často vyzerať ZVLÁŠTNE alebo dokonca PROTICHODNE. Môže sa stať, že po strate blízkeho človeka dieťa nevykazuje „typické“ znaky smútku, ale namiesto toho sa hrá alebo smeje.
Nie je to znak necitlivosti; ide o prirodzený obranný mechanizmus a nevedomosť o tom, ako presne na stratu reagovať.
Ďalším dôvodom, prečo deti smútok vnímajú inak, je ich ODLIŠNÉ CHÁPANIE smrti.
Deti, najmä vo veku do 5-6 rokov, ešte nechápu pojem smrti ako niečo trvalé. Smrť si môžu predstaviť ako spánok,
z ktorého sa dotyčný zobudí, alebo ako dočasnú neprítomnosť.
Tento zmätok môže spôsobovať to, že sa ich reakcie na stratu menia a pre dospelého
sa môžu zdať nelogické alebo dokonca nevhodné.
B/ Ako deti rôzneho veku reagujú na stratu?
Vnímanie straty a spôsob, akým deti smútok prežívajú, sa výrazne mení s vekom.
Deti do 3 rokov
Najmenšie deti si ešte neuvedomujú význam smrti, preto smútok neprežívajú tak, ako si ho predstavujeme.
Avšak, sú veľmi citlivé na zmenu v prostredí a nálade okolia.
Ak matka alebo otec prežívajú smútok, dieťa ho intuitívne cíti a môže REAGOVAŤ NERVOZITOU, PLAČOM alebo podráždenosťou. Najlepšie, čo môžeme pre takéto deti urobiť, je zabezpečiť im pocit bezpečia.
Deti vo veku 3 až 6 rokov
V tomto veku si už deti začínajú uvedomovať pojem straty, ale smrť ešte stále nechápu ako niečo trvalé.
Môže sa stať, že sa pýtajú, kedy sa zosnulý vráti. Tento ZMÄTOK JE NORMÁLNY.
V tejto fáze môžeme deťom pomôcť jednoduchými vysvetleniami a hlavne trpezlivosťou – musíme byť pripravení odpovedať na ich otázky opakovane, pretože potrebujú čas, aby informácie spracovali.
Deti vo veku 6 až 9 rokov
Deti v tomto veku už začínajú chápať, že smrť je niečo trvalé, a dokážu cítiť hlbší smútok.
Môže sa u nich objaviť aj STRACH Z VLASTNEJ SMRTI alebo z toho, že prídu o niekoho ďalšieho.
V tomto období môžu deti vykazovať rôzne emocionálne prejavy – od smútku, plaču až po agresiu alebo uzavretosť.
Naše rozhovory s nimi by mali byť stále jednoduché a úprimné, no už môžeme s nimi pracovať
aj na spracovaní ich emócií prostredníctvom hier alebo kreslenia.
Deti vo veku 9 a viac rokov
Od 9 rokov začínajú deti smútok prežívať veľmi podobne ako dospelí.
Už chápu, že smrť je nezvratná, a začínajú si vytvárať hlbší vzťah k téme straty a smútku. Ich pocity môžu byť veľmi intenzívne a v tomto veku ich už potrebujú vyjadriť alebo spracovať prostredníctvom rozhovorov, športu, písania alebo iných kreatívnych aktivít. V tomto období je pre nich dôležitá úprimná a podporná komunikácia s rodičmi alebo blízkymi.
Ako s deťmi komunikovať o strate a smútku
Keď deti čelia strate, najdôležitejšie, čo im môžeme ponúknuť, je úprimná a citlivá komunikácia.
Deti si často nedokážu sami vysvetliť svoje pocity alebo rozumieť situácii, v ktorej sa ocitli.
Otvorený rozhovor im môže pomôcť zorientovať sa v emóciách a pochopiť, čo sa okolo nich deje.
Aj keď by sme radi ochránili deti pred bolesťou, je dôležité byť úprimní. Ak deťom poviete pravdu, aj keď je bolestivá,
cítia, že im dôverujete a že s nimi jednáte férovo.
Výrazy ako „už je mu lepšie“ alebo „odišiel na dlhý výlet“ môžu v deťoch vyvolať zmätok a pocit neistoty.
Príliš jemné alebo vyhýbavé odpovede ich môžu zneistiť a spôsobiť, že si začnú vytvárať vlastné (často strašidelné) vysvetlenia.
Je lepšie veci nazývať pravými slovami, samozrejme, s ohľadom na vek a vyspelosť dieťaťa.
Napríklad: „Dedo zomrel. To znamená, že už nebude s nami, nebudeme ho vidieť ani s ním hovoriť.
V našich srdciach a spomienkach však zostane navždy.“
- Buďte otvorení a úprimní
- Prispôsobte vysvetlenia veku dieťaťa
- Vyhnite sa zložitým vyjadreniam
- Buďte pripravení na opakované otázky
Spôsoby, ako deťom pomôcť spracovať smútok
Keď dieťa prechádza obdobím smútku, potrebuje spôsoby, ako sa s emóciami vyrovnať.
Tradičné rozhovory síce pomôžu, ale existujú aj kreatívne a symbolické prístupy, ktoré môžu byť pre deti veľmi účinné.
A/ Kreatívne prístupy: Kreslenie, písanie
Kreslenie
Pre mnohé deti je kreslenie jedným z najprirodzenejších spôsobov, ako vyjadriť svoje pocity.
Môžu tým vyjadriť aj emócie, ktoré ešte nevedia pomenovať slovami.
Ak dieťa prežíva smútok, kreslenie mu môže POSKYTNÚŤ ÚĽAVU a pomôcť vizualizovať to, čo cíti.
Napríklad môže nakresliť spomienku, ktorú má s človekom, o ktorého prišlo, alebo zobraziť, ako sa práve cíti.
Rodičia môžu byť pri tomto procese prítomní, no nemali by kreslenie komentovať alebo hodnotiť .
Písanie
Deti, ktoré už vedia písať, môžu využiť písanie ako formu vyjadrenia svojich pocitov.
Môžu napísať LIST zosnulému alebo si VIESŤ DENNÍK, v ktorom zaznamenávajú svoje myšlienky a emócie.
Napríklad môžu napísať o tom, čo by povedali zosnulému, alebo o krásnych spomienkach, ktoré s ním zažili.
Denník môže byť osobným a bezpečným miestom, kde si deti zaznamenávajú pocity, bez obáv, že ich niekto bude posudzovať.
B/ Dôležitosť rituálov
Rituály sú dôležitou súčasťou procesu uzdravovania. Deti im často lepšie rozumejú než abstraktným vysvetleniam,
pretože symboly a opakujúce sa úkony dávajú ich smútku určitý rámec.
Pomáhajú im cítiť, že je v poriadku smútiť a že si môžu nájsť vlastný spôsob, ako sa so stratou vyrovnať.
Spomienkové obrady
Deti sa môžu sa rozlúčiť so zosnulým VLASTNÝM SPÔSOBOM. Môže ísť o zapálenie sviečky, uloženie obľúbených predmetov zosnulého na jedno miesto alebo napríklad o zasadanie stromu na pamiatku.
Takéto činnosti dávajú deťom pocit, že môžu niečo pre zosnulého urobiť a symbolicky vyjadriť svoje pocity.
Vytvorenie „pamätného miesta“
Deti často nachádzajú útechu v tom, že majú miesto, kde môžu spomínať na zosnulého.
Môže to byť POLIČKA S FOTKAMI a predmetmi, ktoré im zosnulého pripomínajú, alebo malá záhradka s kvetmi.
Tento priestor im poskytuje miesto, kde môžu prichádzať, kedykoľvek cítia smútok
alebo sa chcú zamyslieť nad spoločnými spomienkami.
Môžu tam pravidelne prichádzať, priniesť kvety, obrázky alebo len sedieť a premýšľať.
Čo nerobiť: Chyby, ktorým sa vyhnúť
Rozhovory o strate a smútku môžu byť pre rodičov veľmi náročné.
Pri snahe ochrániť dieťa pred bolesťou alebo zjednodušiť situáciu sa však môžeme dopustiť chýb,
ktoré v skutočnosti môžu spôsobiť VIAC ŠKODY AKO ÚŽITKU.
Keď dieťa zažíva smútok, prirodzene sa pokúša tento pocit pochopiť a vyjadriť.
Rodičia alebo dospelí, ktorí sa snažia bolesť minimalizovať tým, že dieťaťu hovoria, aby „bolo silné,“
alebo že „musí byť statočné,“ v skutočnosti podporujú potláčanie emócií.
Takéto reakcie môžu v dieťati vytvoriť pocit, že smútok alebo slzy sú nesprávne,
čo vedie k potlačeniu a nahromadeniu emócií.
Dospelí majú často tendenciu chrániť deti pred bolesťou tým, že sa VYHÝBAJÚ TÉME SMRTI úplne.
Rodičia môžu mať strach, že rozhovor o smrti dieťa ešte viac rozruší, a tak sa pokúšajú túto tému obchádzať.
Dieťa však vycíti, že sa niečo deje, a môže si začať domýšľať alebo vytvárať vlastné predstavy o tom, čo sa stalo.
Vyhýbanie sa tejto téme môže viesť k väčšiemu ZMÄTKU a strachu,
pretože dieťa zostáva bez odpovedí na svoje otázky.
- Nepotláčaj emócie
- Nevyhýbaj sa téme smrti
- Neminimalizuj pocity dieťaťa
- Rešpektuj detský smútok
Pre každého z nás je strata blízkeho náročná. Klikni tu a získaj román podľa skutočných udalostí s názvom TAJOMSTVO MLČANIA.
